Nemám rada noc. V noci sa spí. Teda ja spím rada, problém ale je, že zatiaľ čo ja sa zobudím minimálne – no minimálne veľakrát Tenčofurtbehá, Táčofurtpečie a Ľudskéšteniatko nie. Oni si pokojne prespia celú noc. A kto spí, ten ma neškrabká. Teda Ľudskéšteniatko má ešte problémy samo so sebou, takže je jej automaticky odpustené, ale zvyšní dvaja? Ako apoň parkrát by sa teda zobudiť mohli. Minule keď mi už bolo naozaj neznesiteľne dlho, vyjadrila som svoj názor zaštekaním do tej najtmavšej tmy. A čo na to oni? Jeden ma prekročil a išiel sa vyvenčiť, druhý mi povedal „tichotytrúba“ a spalo sa ďalej. Nuž mám to ja psí život.
